doktorkaeliska

„Predstavte si, že volíte pre mainstream nepopulárnu koalíciu. Pri odpovedi cítite tlak. Radšej poviete: ‚Ešte neviem‘, alebo volíte liberálnejšiu, spoločensky akceptovateľnú alternatívu. Po voľbách však výsledky ukazujú niečo úplne iné. Toto nie je zlá interpretácia, ale symptóm – tzv. „shy voter“ efekt, klamanie v preferencii a sociálne želané skreslenie, ktoré nesmieme ignorovať.“

1. Prečo prieskumy často neodzrkadľujú skutočnosť

• Sociálny tlak želaného (social desirability bias): Respondenti v prieskumoch často odpovedajú tak, ako sa „patrí“, nie tak, ako naozaj cítia. V spoločnosti, kde sa isté názory spájajú so zaostalosťou, nevzdelanosťou alebo extrémizmom, sa ľudia snažia prezentovať ako tolerantní či spoločensky uvedomelí. To vedie k systematickému podhodnoteniu voličov strán, ktoré sú médiami alebo verejnou diskusiou označované za neprijateľné.
• Preference falsification (falsifikácia preferencií): Tento pojem zaviedol ekonóm Timur Kuran. Označuje stav, keď ľudia verejne deklarujú názory, ktoré v skutočnosti nezastávajú. Hovoria to, čo je spoločensky bezpečné, nie to, čo si naozaj myslia. Pri politických voľbách to znamená, že verejne sa hlásia k „neutrálnym“ alebo populárnym stranám, ale v súkromí volia inak. Následkom toho sa medzi verejnou mienkou a súkromnou preferenciou môže vytvoriť výrazný rozdiel — hovoríme o kolektívnej ilúzii.
• Efekt „shy voter“ či „Shy Tory“: V V britských voľbách v roku 1992 predpovedali prieskumy výhru labouristov, no zvíťazili konzervatívci. Prečo? Mnohí voliči sa hanbili priznať svoj konzervativizmus. Podobný fenomén nastal v USA počas volieb Donalda Trumpa – mnohí respondenti sa báli priznať svoju voľbu, no vo volebných miestnostiach hlasovali podľa presvedčenia (Bradley effect). Tento typ skreslenia sa opakovane potvrdil aj v Poľsku, Maďarsku či Taliansku  zrejmý  bola aj v posledných voľbách na Slovensku v 2023.
• Skreslenia z otázok (response bias): Otázky môžu byť navrhnuté či položené tak, že výsledky neodzrkadľujú reálnosť preferencií (napr. formulácia otázky, poradie možností či formát odpovedí).

2. Prečo voliči koaličných strán ustupujú a zatajujú svoje preferencie

Obava zo stigmy: V mediálnom prostredí, ktoré zosmiešňuje alebo démonizuje konkrétne koaličné strany, môžu ich voliči pociťovať hanbu alebo strach z odmietnutia. V prieskume odpovedajú vyhýbavo, alebo uvedú neutrálnu odpoveď „ešte neviem“. Ich tichá lojalita sa však naplno prejaví vo volebný deň.

Strach pri polarizácii spoločnosti: Polarizácia vedie k vytváraniu „bublín“, kde je odlišný názor považovaný za útok na „našich“. Respondenti si nechcú znepriateliť okolie, ani čeliť hodnoteniu. Preto sa uchýlia k odpovedi, ktorá im poskytne spoločenský pokoj.

Selektívne vystavenie (Selective Exposure): Ľudia prijímajú informácie, ktoré potvrdzujú ich názor a vyhýbajú sa tým, ktoré ich konfrontujú. V prípade, že niekto volí kontroverznú stranu, ale žije v prostredí s iným hodnotovým nastavením (napr. veľkomesto, akademická obec), svoje názory maskuje – aj v prieskume.

3. Podporné fakty a výskumy

• Preferencia falzifikácie (Preference falsification): Kuran argumentuje, že verejná mienka môže byť výrazne odlišná od súkromnej, často práve v dôsledku tlaku spoločnosti na prezentáciu „správnej“ odpovede.
• Sociálno-želaný tlak: Výskumy ukazujú, že až 10–15 % respondentov môže pod tlakom spoločenskej akceptácie odpovedať nepravdivo. Toto skreslenie rastie s kontroverznosťou témy.
• Shy Tory & Bradley effect: V USA bol zaznamenaný rozdiel medzi prieskumami a reálnou podporou Donalda Trumpa v rozsahu 3–6 %. V Kalifornii v 80. rokoch prehral černošský kandidát Tom Bradley napriek tomu, že podľa prieskumov vyhrával – voliči nechceli pôsobiť rasisticky, no v súkromí hlasovali inak.
• Partisan bias & motivated reasoning: Ľudia často skresľujú fakty, ktoré nezapadajú do ich politických presvedčení. Keď sa ich opýtate na nezávislé fakty, odpovedajú v súlade so sympatiami k svojej strane. V prieskumoch to vedie k posunom v odpovediach – respondenti tvrdia, že niečo je „pravda“, lebo to potvrdzuje ich identitu.

Nedôvera v prieskumy nie je konšpirácia, ale empiricky overený jav

Prieskumy verejnej mienky sú dôležitým nástrojom, ale majú svoje limity. Ak sú niektoré názory stigmatizované, spoločenský tlak vedie k skresleniu výsledkov. Voliči sa menia na „šepkajúcich“, svoje skutočné názory si nechávajú na deň volieb. A práve preto je dôležité interpretovať čísla s odstupom, pochopením a znalosťou psychologických javov, ktoré sa skrývajú za odpoveďou „ešte neviem“.

Čím je väčší tlak mainstreamu na jediný správny názor a ideológiu ako jedinú prípustnú, tým menej sú prieskumy relevantné – a tým silnejšia je potreba ľudí sa chrániť a neprezradiť svoj skutočný názor. Dokonca dochádza k opačnému efektu – niektorí voliči sa vedome rozhodnú ísť proti tomu, čo je im podsúvané. V takomto prostredí víťazstvo v prieskume nemusí byť znakom sily, ale môže sa stať výstrahou – začiatkom úpadku. Lebo ľudia intuitívne podvedome vnímajú, že niečo, čo je až príliš tlačené, môže skrývať hrozbu manipulácie.