doktorkaeliska

Jedna z kľúčových myšlienok, ktoré Lisa Feldman Barrett v knihe „How Emotions Are Made: The Secret Life of the Brain“ (Ako sa tvoria emócie: tajný život mozgu) predkladá je, že ľudský mozog sa snaží vytvárať závery a odhady na základe dostupných informácií  a predchádzajúcich skúseností, ktoré má uložené. To nám umožňuje rýchlo reagovať na rôzne situácie. Avšak, ak chýbajú určité informácie, mozog sa neuspokojí so záverom “nedá sa” a môže vyplniť medzery vlastnými predpokladmi, čo môže viesť k nesprávnym záverom. Napríklad, ak mozog nemá dostatok údajov na správne vyhodnotenie situácie, môže vytvoriť chybnú emocionálnu reakciu alebo vnímanie, čo môže mať fatálne následky na naše rozhodovanie a správanie.

To vyzerá dosť jednoducho však? Alebo komplikovane? Čím viac informácií máme, tým je menej pravdepodobné, že náš mozog bude spájať aj to, čo spolu nemusí nijako súvisieť. Práve preto boli informačné kampane v čase COVID-19 rozhodujúce. Mohla teda informačná kampaň po Slovensky počas pandémie byť práve základom pre konšpirácie?

Nakoniec sa každý rozhoduje sám za seba a ak má informácie, ktoré dokáže pochopiť, vie ich aj použiť. Nepodceňujme schopnosti ľudí. Priznávam, že aj ja zbystrím pozornosť, ak sa niekto vyjadruje ponižujúcim spôsobom o iných. Zvyčajne totižto ľudia, ktorí majú zdravé sebavedomie si ho nepotrebujú zvyšovať tým, že ponižujú iných.

Tak ako prebiehali informačné kampane? Dám vám dva príklady z Dánska a Maďarska.

Dánsko

Dánsko bolo často uvádzané ako príklad dobrej praxe. Efektívne kombinovalo transparentnú komunikáciu, pravidelné aktualizácie a dôraz na dôveru verejnosti. Verejnosť dôsledne dodržiavala opatrenia​ (Wikipedia)​. Mimochodom obyvatelia Dánska sa dlhodobo považujú za veľmi šťastných a zároveň je spotreba antidepresív na obyvateľa jedna z najvyšších na svete (v roku 2020 to bolo 80,7 denných definovaných dávok na 1000 obyvateľov, v porovnaní so 48 na Slovensku) .

V Dánsku bola komunikácia o COVID-19 koordinovaná niekoľkými kľúčovými inštitúciami a osobnosťami:

• Danish Health Authority (Sundhedsstyrelsen) bola zodpovedná za poskytovanie zdravotných odporúčaní a informácií.
• Štátny sérový inštitút (Statens Serum Institut) poskytoval vedecké a epidemiologické dáta.
• Premiérka Mette Frederiksen pravidelne komunikovala s verejnosťou prostredníctvom tlačových konferencií a verejných oznámení.

Ako často:

• Premiérka a predstavitelia zdravotníckych autorít usporadúvali pravidelné tlačové konferencie, zvyčajne niekoľkokrát do týždňa, najmä počas vrcholu pandémie.
• Na oficiálnych webstránkach boli zverejňované denné aktualizácie o počte prípadov, hospitalizácií a úmrtí.

Komunikačné kanály:

• Informácie boli pravidelne aktualizované na oficiálnych webstránkach Danish Health Authority a Statens Serum Institut.
  • Sundhedsstyrelsen
  • Statens Serum Institut
• Informácie boli zdieľané prostredníctvom oficiálnych účtov na Facebooku, Twitteri a Instagrame, aby sa zabezpečilo široké pokrytie.
• Tlačové konferencie a verejné oznámenia boli vysielané v televízii a rozhlase, čo zabezpečilo, že sa informácie dostali aj k staršej populácii a tým, ktorí nemajú prístup na internet.
• Dánsko používalo aplikácie na sledovanie kontaktov. Corona-Warn-App bola jednou z aplikácií používaných na sledovanie kontaktov a informovanie ľudí o potenciálnom kontakte s infikovanou osobou.

Podpora a spolupráca verejnosti:

• Dánsko kládlo veľký dôraz na dôveru a spoluprácu verejnosti. Transparentnosť a konzistentná komunikácia pomohli zvýšiť dôveru v prijaté opatrenia a odporúčania.
• Verejné kampane boli zamerané na vysvetľovanie dôležitosti opatrení.

Maďarsko

V Maďarsku bola komunikácia o COVID-19 vedená niekoľkými hlavnými osobnosťami:

• Premiér Viktor Orbán pravidelne vystupoval v televízii a poskytoval aktualizácie a usmernenia týkajúce sa pandémie.
• Müller Cecília, hlavná hygienička a epidemiologička, každodenne informovala verejnosť o situácii, opatreniach a očkovaní.

Ako často:

• Každý deň boli poskytované nové údaje o počte prípadov, hospitalizácií a úmrtí prostredníctvom oficiálnych webových stránok a médií.
• Premiér Viktor Orbán a Müller Cecília často usporadúvali tlačové konferencie, aby informovali verejnosť o aktuálnej situácii a poskytli usmernenia.

Komunikačné kanály:

• Informácie boli dostupné na webstránkach, ako je koronavirus.gov.hu, kde boli aktualizácie o pandemickej situácii a očkovaní.
• Oficiálne účty vlády a zdravotníckych inštitúcií na platformách ako Facebook a Twitter šírili informácie a usmernenia.
• Televízia, rádio a tlač poskytovali pravidelné správy a tlačové konferencie na informovanie širokej verejnosti.

Slovensko

Pamätáte si to? Hlavným zdrojom aktuálnych informácií bol portál korona.gov.sk, kde boli k dispozícii údaje a usmernenia. Ďalším zdrojom boli sociálne médiá (osobné účty politikov) a tlačové konferencie (informácie začali prinášať aj mimovládne zdroje ako Dátabezpátosu). Príliš často sa však menili opatrenia a to nie z dôvodu zmien v počte prípadov, ale z dôvodu sťažností kohokoľvek, preto s odstupom času je takmer nemožné určiť či a kde boli dostupné platné pravidlá.

Napríklad v decembri 2020 Slovensko zaviedlo celoplošný lockdown, ktorý bol pôvodne plánovaný na obdobie od 19. decembra 2020 do 10. januára 2021. Tento lockdown zahŕňal prísne obmedzenia pohybu, kde ľudia mohli opustiť svoje domovy len za účelom nákupu základných potrieb, návštevy lekára, práce alebo prechádzky v parku​  (POLITICO). Na začiatku lockdownu boli do ulíc nasadení vojaci a policajti, aby zabezpečili dodržiavanie opatrení a kontrolovali pohyb obyvateľov. Toto nasadenie vyvolalo množstvo sťažností od politikov a verejnosti, ktorí kritizovali prísnosť a rozsah kontrol. Kvôli týmto sťažnostiam a negatívnym reakciám boli vojaci a policajti následne odvolaní a nasadenie bolo zmiernené​ (Wikipedia)​. Alebo zákaz konania hromadných podujatí – svadieb, sa po intervencii zmenil na „nevestičky dobre bude“.

Na tomto mieste je ešte dôležité spomenúť, že Slovensko malo vypracovaný Pandemický plán (pôvodne pre pandémiu chrípky alebo vtáčej chrípky), ktorý bol v apríli roku 2006 kontrolovaný Európskym centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC) a aktualizovaný v roku 2012 (aj dnes je dostupný text z roku 2012, a bol dostupný aj v roku 2020, aj v roku 2021…). Jeho súčasťou bola aj stratégia informačnej kampane a komunikácie s obyvateľmi. Na podklade odporúčania ECDC bol upravený komunikačný plán pre pandemickú a vtáčiu chrípku tak, aby plán obsahoval osobitne komunikáciu s verejnosťou a osobitne komunikáciu s lekármi prvého kontaktu. Dokonca obsahoval spôsob zvládnutia veľkého počtu prichádzajúcich telefonických hovorov zo strany verejnosti, definoval aj komunikáciu pri výpadku elektrického prúdu v prípade, že pandémia postihne aj zamestnancov kritickej infraštruktúry.

Čo na záver?

Ako by som počula, že po vojne je každý generál. To, že pandemický plán existuje upozorňovali mnohí odborníci. Prečo sa nepoužil? To je otázka na niekoho iného.

Faktom ale zostáva, že ak je hlavným zdrojom dôveryhodných informácií webový portál a osobný účet politika na sociálnych sieťach, je to málo. Je to jediný komunikačný kanál, ktorý predpokladá, že každý obyvateľ

• má internetové pripojenie, čo v tom čase nebolo reálne,
• vlastní počítač, alebo mobilné zariadenie, ktoré umožňuje pripojenie na internet,  množstvo ľudí vo vyššom veku tak nemalo informácie, dokonca 19 % žiakov základných a stredných škôl nemalo prístup na internet,
• má dobré čítanie s porozumením, s čím má veľká časť populácie problém bez ohľadu na to, o ktorom štáte sa rozprávame; problémom zostáva aj sekundárna negramotnosť (ľudia, ktorí vedeli čítať, to zabudli),
• a doplňte si podľa vlastných skúseností ďalšie predpoklady, ktoré mnohí nespĺňali.

Ak sa pozrieme na to, ako boli hodnotené opatrenia pomocou indexu prísnosti, Slovensko malo prísnejšie opatrenia ako Dánsko, menej prísne ako Maďarsko a v nadmernej úmrtnosti malo Slovensko od 21.2.2021 až do 31.12.2023 spomedzi týchto štátov najvyššiu nadmernú úmrtnosť, takže v niečom problém bol a je dosť možné, že to bol práve spôsob informovania a konzistentnosť pravidiel (obrázok nižšie: Percentuálny rozdiel medzi kumulatívnym počtom úmrtí od 1. januára 2020 a kumulatívnymi projektovanými úmrtiami za rovnaké obdobie na základe predchádzajúcich rokov).

Prístup v štýle „niektorým sa neoplatí ani vysvetľovať, lebo by to aj tak nepochopili“, mi veľmi pripomína motív knihy Borisa Viana „Zabte ošklivé“, keď sa fiktívna spoločnosť rozhodne, že chce iba krásnych ľudí. Jeden by teda povedal, že na Slovensku to vyzeralo, ako keby sa očakávalo, aby prežili iba tí, ktorí  majú internet, počítač, rozumejú odbornej terminológii…

Aj dnes je veľa ľudí, ktorí kvôli osobnej psychohygiene (alebo z iných dôvodov) nemajú účet na sociálnych sieťach. Každý je iný a každý tu má svoje miesto. Alebo nie?

Pre Vás doktorka Eliška