doktorkaeliska

Sloboda myslieť si čo chcete, je to jediné čo človek má vždy, aj v diktatúre. Sloboda rozhodovania je v demokracii svätým grálom. Naozaj?

V roku 2008 bola vydaná kniha Nudge: Zlepšenie rozhodovania o zdraví, bohatstve a šťastí (Nudge: Improving Decisions About Health, Wealth, and Happiness). Nudging alebo „poštuchnutie“ je koncept, ktorý pochádza z behaviorálnej ekonómie a popisuje jemné podnety, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie ľudí bez toho, aby ich k niečomu nútili alebo obmedzovali ich slobodu výberu. Tam patrí aj to, že pri pokladni v obchode je vyložený tovar, ktorý vám predajca podsúva, aby ste si ho kúpili. Alebo ho dáva v regáloch na úroveň vašich očí. Alebo vás v reklame informujú, že 9 z 10 zubárov odporúča konkrétnu zubnú pastu. Je to síce manipulácia, ale v zásade vás nikto nenúti. Iba vám reklama podsúva informáciu o tom, ako by ste sa mali rozhodnúť, ak by ste boli „tí rozumní“. Mnohí ľuďia tomuto už veľmi dobre rozumejú, preto sú takéto reklamy menej účinné.

Okrem týchto jemných manipulácií existujú samozrejme aj oveľa tvrdšie postupy a tie sú predmetom výuky aj na niektorých školeniach, najmä na „vytváranie“ vodcov. Aké sú mechanizmy manipulácie a indoktrinácie?

Opakovanie (Illusory Truth Effect)

Čím častejšie je určitá informácia opakovaná, tým viac ju ľudia vnímajú ako pravdivú, aj keď nie je (Fazio et al., 2015). Táto technika sa často používa v politickej propagande a reklame. U nás sa to volá 100x opakovaná lož sa stáva pravdou. Počítate niekto, koľko krát niektorí politici použijú spojenie „Ficova drahota“?

Vytváranie skupinovej identity (In-group vs. Out-group Bias)

Rozdeľovanie spoločnosti na „my“ a „oni“ podporuje odmietanie iných názorov a posilňovanie vlastného presvedčenia (Tajfel & Turner, 1979). Táto technika je častá v populistickej rétorike a ideologických školeniach. Obludnosťou je však to, že túto polarizáciu vštepujú už mladým na školách. Tým sa zneužíva ich prirodzená potreba sa „vyhraniť“ a „testovať“ svoj názor.

Emocionálna manipulácia

Využívanie strachu, viny alebo hnevu na formovanie postojov a presvedčení (Haidt, 2001). Typické príklady zahŕňajú environmentálne kampane, ktoré vyvolávajú strach u konkrétnej skupiny ľudí. Viete koľko mladých ľudí napríklad zo strachu z „umierajúcej“ planéty, nechce žiť, nechce mať deti?

Cenzúra alternatívnych názorov

Potláčanie alebo selektívne zobrazovanie informácií, aby sa zachovala jediná správna interpretácia (Herman & Chomsky, 1988 – Manufacturing Consent). Tento mechanizmus sa často používa v autoritárskych režimoch a pri kontrolovaní médií. Ktože toto používa ako svoj hlavný pracovný nástroj? Sem patrí aj skákanie do reči, ktorým sa snažia zabrániť predloženiu informácie.

Falošná rovnováha (False Balance)

Prezentovanie oboch strán debaty ako rovnocenných, aj keď jedna strana má vedecký alebo faktický konsenzus a druhá šíri neoverené tvrdenia (Boykoff & Boykoff, 2004). Tento efekt je častý v diskusiách o klimatickej zmene alebo očkovaní.

Selektívne používanie faktov (Cherry Picking)

Výber iba tých dôkazov, ktoré podporujú konkrétny naratív, a ignorovanie všetkých ostatných (Nickerson, 1998). Táto technika je bežná v niektorých kampaniach.

Zavádzajúce štatistiky a vizuálne manipulácie

Používanie grafov, čísel a údajov tak, aby podporovali požadovaný záver, aj keď sú neúplné alebo vytrhnuté z kontextu. A vysvetlí nám niekto prečo máme toľko prieskumov preferencií?

Názory jednotlivcov sa formujú na základe viacerých faktorov, ktoré ovplyvňujú ich vnímanie informácií, ich interpretáciu a schopnosť kriticky uvažovať. Patria tam osobné skúsenosti, vek, vzdelanie, rodinné zázemie, škola, komunita, osobné nastavenie, a viacero ďalších faktorov. Vždy tu boli snahy o nasmerovanie (reklamy), ale aj o manipulácie. Je to iba na vás, či sa necháte. Pretože aj cesta do pekla je dláždená „dobrými“ úmyslami.