Začnem trochu všeobecnou informáciou. V Európe sa na zabránenie šírenia COVID-19 používali rôzne opatrenia, ktoré sa postupne menili podľa vývoja situácie. Medzi hlavné opatrenia patrili:
Na zopakovanie, kým v rokoch 2000 – 2019 zomieralo na Slovensku ročne priemerne 53 tisíc obyvateľov, v roku 2020 zomrelo 59 089 obyvateľov, v roku 2021 zomrelo 73 461 obyvateľov a v roku 2022 zomrelo 59 583 obyvateľov. Pri prepočte rozdielu skutočných úmrtí a očakávaných úmrtí (výpočet lineárnou regresiou v závislosti od počtu obyvateľov v danom roku s použitím štatistického softvéru NCSS24), to teda znamená cca o 20 100 úmrtí viac. Štatisticky teda v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 zrejme zomrelo v priamej alebo nepriamej súvislosti okolo 20 100 ľudí, ktorí boli niečí príbuzní a blízki. Pre lepšiu predstavu, to je ako keby úplne zmizlo mesto Stará Turá, alebo mestská časť Rača v Bratislave. (Zdroj: Štatistický úrad SR; DATAcube, zostava om3003tr a zostava om7102rr.)
Dnes sa pozrime na atómovku, ktorá mala zvrátiť vývoj v náraste počtu prípadov ochorenia COVID-19 a tým aj vyťaženosti nemocníc a úmrtí. Slovensko vykonalo povinné testovanie v októbri a novembri 2020 a bolo realizované v 4 kolách:
1. kolo: 23. – 25. 10. 2020 (140 945 vyšetrených; 5 594 pozitívnych),
2. kolo: 31. október – 1. november 2020 (3 625 332 vyšetrených; 38 359 pozitívnych),
3. kolo: 7. – 8. novembra 2020 (2 044 855 vyšetrených; 13 509 pozitívnych),
4. kolo: 21. – 22. 11. 2020 (110 609 vyšetrených; 2 501 pozitívnych).
Jednalo sa o povinné testovanie (Uznesenie vlády SR č. 665 z 18. októbra 2020 k návrhu na prípravu a vykonanie celoštátneho testovania obyvateľstva na území Slovenskej republiky na prítomnosť ochorenia COVID-19 v čase núdzového stavu, uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 298/2020 Z.z. zo dňa 28. októbra 2020 a č. 306/2020 Z.z. z 5. novembra k návrhu na ďalšie rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020).
Okrem Slovenska bolo hromadné testovanie v ďalších 4 štátoch Európy:
Slovensko teda ako jediný štát v EU stavil na povinné hromadné testovanie. Testovanie bolo vykonávané zaškolenými nezdravotníckymi pracovníkmi, bez dodržania zásady minimálnej vzdialenosti a zabezpečenia minimalizácie rizika prenosu ochorenia počas testovania, keďže neboli pre odber používané izolačné testovacie boxy, ani len hygienicky oddelené priestory. Po zistení výsledku nasledovalo trasovanie kontaktov, čo znamená, že ľudia, ktorí boli v kontakte s pozitívnym človekom dostali telefonickú informáciu a odporučenie na izoláciu, resp. testovanie. Aj moja osobná skúsenosť hovorí, že to bolo extrémne náročné trasovanie, ktoré bolo vo výslednej informácii možno aj neaktuálne. Ľudia žijúci v spoločnej domácnosti dostali informáciu o potrebe izolácie, či testovania až po týždni od úmrtia človeka kvôli ochoreniu COVID-19, čo teda boli takmer dva týždne od zistenia jeho pozitivity.
Ľudia s negatívnym výsledkom pritom podľahli falošnej spokojnosti a podľa práce Gavurová a kol (publikovaná v roku 2022) až 20,8 % opýtaných sa po získaní negatívneho výsledku následne stretlo s inými ľuďmi s negatívnym výsledkom testu, asi 7,8 % opýtaných po získaní negatívneho výsledku sa stretlo s inými ľuďmi bez informácie o výsledku testu a dokonca 0,4 % opýtaných sa stretlo s inými ľuďmi s pozitívnym výsledkom testu.
Napriek protestom Slovenskej lekárskej komory, Slovenskej lekárskej spoločnosti, vláda svoj zámer zrealizovala. Aj medzinárodní odborníci poukazovali na „kontroverznosť“ tohto rozhodnutia. Zároveň sa ukázalo, že použitý test nebol určený na vyhľadávanie prítomnosti vírusu u ľudí bez príznakov a jeho citlivosť na vyhľadávanie prítomnosti vírusu u ľudí bez príznakov, bola v tom čase na úrovni okolo 50%. Čiže asi raz toľko ľudí ako bolo zachytených, teda takmer 60 tisíc ľudí, následne odišlo domov s falošným pocitom negativity a ďalej roznášali ochorenie (keďže sa nerobila verifikácia PCR testom a nevieme koľko z pozitívnych bolo falošne pozitívnych, je to len odhad). A zároveň okrem týchto šíriteľov, je ťažké odhadnúť, koľko ľudí sa nakazilo pri čakaní v rade.
To, či to bolo v súlade so zákonmi, je na preskúmanie inými. Nechám na Vašom uvážení, či to v končenom dôsledku mohlo prispieť aj k nadmerným úmrtiam, ako súčasť kaskády zlých rozhodnutí, alebo či to niečo spomalilo. Ako sa vyvíjali hospitalizácie, počty pacientov na jednotke intenzívnej starostlivosti, na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny a počty pacientov na pľúcnej ventilácii, ukazuje obrázok nižšie. Len nezabudnite, že plató na grafe koreluje s Vianocami, ktoré historicky vždy boli dôvodom na spomalenie šírenia respiračných infektov, či už pred rokom 2020 ako aj teraz v roku 2023.
Hospitalizácie v období od júna 2020 do mája 2021 (šípka označuje obdobie, kedy bolo vykonávané hromadné testovanie):
Tak čo s tým?
Väčšina štátov priebežne vypracovávala analýzy, ktorými sledovali, ktoré opatrenia a v akej miere sú účinné (napríklad Nemecko). Podľa toho ich priebežne upravovali. Zrejme aj to bol jeden z dôvodov, prečo využívali hromadné testovanie len v lokalitách s rizikom a vysokou incidenciou, ako na to poukázali na podklade Slovenska aj autori Frnda a Durica v roku 2021.
Verím, že sa aj my dočkáme takejto relevantnej analýzy a poučíme sa na tejto veľmi zlej skúsenosti do budúcna, aby tých viac ako 20 tisíc zomretých ľudí bolo pre nás mementom. Verte, že pre mňa to bolo veľké poučenie.
A nabudúce porovnám, ako sa realizovalo v Európe ďalšie opatrenie, konkrétne informovanie, ktoré sa zdá bolo nesmierne dôležité a možno súvisí s vysokou mierou konšpirácií na Slovensku okolo všetkého, čo súvisí s ochorením COVID-19.
Pre vás doktorka Eliška a prajem krásny víkend